Vyučovanie jazykov v cirkevných ošetrovateľských školách na území dnešného Slovenska v 1. polovici 20. storočia

Marta Dobrotková, Ľubica Ilievová, Erika Juríková

Abstrakt: Zdravotné problémy obyvateľstva po 1. svetovej vojne sa na území Slovenska prejavili najmä infekčnými a civilizačnými ochoreniami a vysokou dojčenskou úmrtnosťou. Príčinou bola nedostatočná starostlivosť o verejné zdravie počas Rakúsko-Uhorska a akútny nedostatok odborne vzdelaného lekárskeho a ošetrovateľského personálu, ktorý súvisel s celkovo nízkou úrovňou starostlivosti o obyvateľstvo v zdravotno-sociálnej oblasti. Katastrofálny zdravotný stav obyvateľov spôsobil, že zdravotníctvo prvej Československej republiky prechádzalo v dvadsiatych a tridsiatych rokoch 20. storočia zložitým vývojom. Situáciu sa pokúšala riešiť okrem štátu, ktorý vykladal na zdravotníctvo nedostatočné množstvo finančných prostriedkov, aj cirkev. Okrem priamej starostlivosti o chorých a nevládnych v nemocniciach a ústavoch, chcela zásadnejšie prispieť k riešeniu stavu zakladaním ošetrovateľských škôl; tie vznikali v priebehu tridsiatych a štyridsiatych rokov 20. storočia. Ako prvá bola založená Ošetrovateľská škola kongregácie Milosrdných sestier sv. Kríža v Bratislave (1929), neskôr pribudla ošetrovateľská škola Dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul v Košiciach (1932). Tá však fungovala len šesť rokov, pretože kvôli záboru Košíc zo strany Maďarska musela ukončiť v roku 1938 svoju činnosť. Počas 2. svetovej vojny sa vincentky intenzívne usilovali o založenie ďalších dvoch ošetrovateľských škôl. Podarilo sa im to až po vojne roku 1946 v Nitre a o rok neskôr v Trenčíne. Ich činnosť však nemala dlhé trvanie, pretože v roku 1950 boli obe ošetrovateľské školy komunistickou mocou zoštátnené. Napriek tomu, že prioritou výučby na školách sa prirodzene stali predmety zamerané na teóriu a prax ošetrovateľstva a dobové právne predpisy v oblasti zdravotníctva a starostlivosti o zdravie, študenti sa vzdelávali aj v jazykoch. Príspevok odpovedá na otázku, aké jazyky sa na jednotlivých ošetrovateľských školách vyučovali, v akom rozsahu a forme. Ďalej sa zameriava celkovo na spôsob a kvalitu vyučovania, ako aj závislosť vyučovania jednotlivých jazykov od dobových politických pomerov. Vychádzali sme pritom zo zachovaných archívnych dokumentov, ako sú kroniky, úradná a osobná korešpondencia, vysvedčenia a iné. Zistené informácie sme následne skonfrontovali so správami v dobovej tlači. Využili sme pritom kvalitatívne metódy, ktorú súvisia s prácou historika, konkrétne priamu metódu so zohľadnením synchrónneho hľadiska. Na miestach, kde to skúmaný materiál umožňoval, sme použili komparatívnu metódu. Na základe heuristického výskumu vo viacerých pamäťových inštitúciách v Čechách a na Slovensku môžeme skonštatovať, že ako nepovinné predmety sa vyučoval slovenský resp. vyučovací jazyk, anglický jazyk, francúzsky jazyk, od roku 1948 ruský jazyk. Latinčina ako odborný jazyk sa nevyučovala až do roku 1950 ako osobitný predmet, ale len v rámci jednotlivých predmetov vo forme odbornej lekárskej terminológie.

Kľúčové slová: prvá Československá republika, ošetrovateľské školstvo, 20. storočie, vyučovanie jazykov

Abstract: The health problems of the population after the First World War were manifested in Slovakia mainly by infectious and civilisation diseases and high infant mortality. This was due to inadequate public health care during the Austro-Hungarian period and an acute shortage of professionally trained medical and nursing staff, which was linked to the generally low level of care for the population in the health and social sphere. The catastrophic state of health of the population caused the health service of the First Czechoslovak Republic to undergo a complex development in the 1920s and 1930s. Apart from the state, which was spending insufficient funds on health care, the church was also trying to resolve the situation. In addition to the direct care of the sick and infirm in hospitals and institutions, it wanted to make a more fundamental contribution to solving the situation by establishing nursing schools; these were established during the 1930s and 1940s. The first to be founded was the Nursing School of the Congregation of the Sisters of Charity of the Holy Cross in Bratislava (1929), followed later by the Nursing School of the Daughters of Christian Charity of St Vincent de Paul in Košice (1932). However, it functioned for only six years, because due to the occupation of Košice by Hungary it had to cease its activity in 1938. During World War II, the Vincentians worked hard to establish two more nursing schools. They succeeded only after the war in 1946 in Nitra and a year later in Trenčín. However, their activity did not last long, because in 1950 both nursing schools were nationalised by the communist authorities. Although the priority of teaching at the schools naturally became subjects focused on the theory and practice of nursing and contemporary legislation in the field of health and health care, students were also educated in languages. This paper answers the question of what languages were taught in each nursing school, to what extent and in what form. It then focuses on the overall manner and quality of teaching, as well as the dependence of the teaching of particular languages on the political conditions of the time. In doing so, we have drawn on surviving archival documents such as chronicles, official and personal correspondence, report cards, and others. We then confronted the information we found with reports in the contemporary press. In doing so, we used qualitative methods related to the work of a historian, namely the direct method taking into account the synchronic perspective. Where the material under study allowed, we used the comparative method. On the basis of heuristic research in a number of memory institutions in Bohemia and Slovakia, we can state that Slovak or the language of instruction, English, French and, since 1948, Russian have been taught as optional subjects. Latin as a professional language was not taught as a separate subject until 1950, but only within individual subjects in the form of professional medical terminology.

Key words: First Czechoslovak Republic, nursing education, 20th century, language teaching

Projekt VEGA 1/0293/22 „Ošetrovateľské školy v pôsobnosti Spoločnosti dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul v kontexte politicko-spoločenskej situácie na Slovensku v 30. až 50. rokoch 20. storočia“.